História školy
3. novembra 1948 vzniklo KRIVÁŇ ČKD, učňovské stredisko v Martine, umiestnené v prenajatých miestnostiach v bývalom Štátnom ústave pre zveľaďovanie živností na Thurzovej ulici v Martine. Tieto požiadavkám na výchovu učňov nepostačovali, preto sa výuka vykonávala v rôznych závodoch mimo Martina. Prvý školský rok 1948/49 nastúpilo do učňovského strediska 120 učňov. V decembri 1950 ukončili výučbu prví absolventi.
V marci 1950 bolo uèòovské stredisko umiestnené do prenajatých miestností bývalej Advokátskej komory. Koncom roku 1950 bolo premiestnené do uvo¾nených továrenských budov n. p. Slovenka, továrne na pletený tovar v Martine. V rokoch 1951 a 1952 sa uskutočňovala rekonštrukcia a adaptácia továrenských objektov pre zabezpečenie výchovno - vyučovacieho procesu učňov. Zákon o školských pracovných zálohách vytvoril legislatívny rámec pre uskutočňovanie jednotnej organizovanej prípravy pracovných síl z radov mládeže. Týmto zákonom sa vytvárali priaznivé podmienky aj pre výchovu odborných pracovníkov v strojárskych profesiách. Riadenie výchovy robotníckeho dorastu prebralo Ministerstvo pracovných síl a 1. 9. 1952 sa z dovtedajšieho Strediska pracovného dorastu vytvorilo UČILIŠTE ŠTÁTNYCH PRACOVNÝCH ZÁLOH č. 9. Jeho materským závodom zostali aj naďalej Turčianske strojárne v Martine ( vtedajšie závody J. V. Stalina, ZJVS, n. p. Martin ). Od 1. 9. 1957 sa ruší naše Ministerstvo pracovných síl a učilište prechádza pod správu materského podniku ZJVS. Vedenie podniku sa rozhodlo definitívne vyriešiť pretrvávajúce priestorové a materiálno - technické problémy učilišťa veľkorysou výstavbou nových objektov pre všetky úseky výchovno - vyučovacej činnosti.
Od r. 1968 sa začala realizovať výstavba nového moderného učilištného komplexu. Prvá etapa výstavby znamenala vybudovanie priestorov pre teoretické a praktické vyučovanie v podobe modernej štvorposchodovej budovy školy a veľkých dielní. Tým sa vytvorili možnosti pre zriadenie klasických aj odborných učební, kabinetov pre učebné pomôcky, ako aj ďalších priestorov, potrebných pre prevádzku úseku teoretického vyučovania. Prvá etapa výstavby bola ukončená v decembri 1976. Od 1. 9. 1976 bolo učilište presahované do týchto nových priestorov na Ulici Červenej armády 25. Od 1. 9. 1978 nesie názov SOU strojárske.
V SOU strojárskom v Martine sa v r. 1977 - 1990 vyučilo aj 257 občanov Vietnamu a v r. 1986 141 občanov Líbye.
V druhej etape 1982 - 1985 sa vybudovali ďalšie prevádzky perspektívne riešeného školského komplexu - kuchyňa, jedáleň, ubytovňa SOUs, kinosála, zdravotné stredisko SOUs, telocvičňa a športoviská, ako aj CO kryt SOUs. Výstavba bola ukončená v decembri 1985.
Od 1. 4. 1991 je SOU strojárske samostatný právny subjekt - príspevková organizácia.
Zoznam riaditeľov pôsobiacich v jednotlivých obdobiach:
| Roky pôsobenia | Meno a priezvisko |
| 1948/51 | Ing. Ladislav Michalek |
| 1951/52 | Nora Janovitsová |
| 1952/54 | Ján Roháč |
| 1954/55 | Ľudevít Filípek |
| 1955/58 | Michal Milošovič |
| 1958/65 | Viliam Velický; |
| 1971/73 | Boleslav Žebrák |
| 1973/84 | Jozef Olejček |
| 1984 - 19. 2. 1990 | Ing. Jozef Kacian |
| 20. 2. 1990 - 31. 1. 1994 | Mgr. Jozef Zanovit |
| 1. 2. 1994 - 30. 4. 2001 | PaedDr. Zoltán Agricola |
| od 1. 5. 2001 - 1.1.2023 | Mgr. Jozef Zanovit |
| od 1. 2. 2023 | Mgr. Milan Žingor |
| *Zoznam sme zostavili pod¾a dostupných zdrojov. Najmä do roku 1955 môže byť neúplný alebo skreslený. Privítame upresňujúce informácie na tel. č.: 043/428 90 98. | |
Počas svojej existencie vychovala naša škola viac ako 22 000 vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí sa väčšinou uplatnili v materskom podniku. Klasické uèebné odbory: zlievaè, hutník, kováè, galvanizér, sústružník, frézar, zámoèník, nástrojár, brusiè, ostriè nástrojov, drevo a kovomodelár postupne vystriedali novokoncipované s trojroènou uèebnou dobou a štvorroèné s maturitou.
Počas svojej existencie vychovala naša škola viac ako 22 000 vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí sa väčšinou uplatnili v materskom podniku. Klasické učebné odbory: zlievač, hutník, kováč, galvanizér, sústružník, frézar, zámočník, nástrojár, brusič, ostrič nástrojov, drevo a kovomodelár postupne vystriedali novokoncipované s trojročnou uèebnou dobou a štvorročné s maturitou.
Potreba prispôsobiť sa trhu práce si vyžiadala zaradiť do výuky aj nové, nestrojárske profesie: mechanik elektronik, mechanik číslicovo riadených sr strojov a zariadení, mechanik nastavovač, operátor v kovoobrábaní a službách, technickoadministratívny pracovník, maliar, mechanik cestných motorových vozidiel, strojový mechanik, obrábač kovov a modelár. Študenti majú po ukončení možnosť zaradiť sa do pracovného pomeru vo Viene International, vo Volkswagene Slovakia a. s. Martin, v strojárskom závode Turany, v DMD Mobiltec, Machintex s. r o., Lombardini s. r. o., v autoservisoch v okresoch Martin a Turčianske Teplice u malých a stredných podnikateľov a pod.
Po úspešnom ukončení 3 - ročných učebných odborov ponúka SOUs možnosť získať maturitu v nadstavbovom štúdiu (2 roky), štúdiu popri zamestnaní ( 3 roky ). Žiaci, ktorí navštevujú študijné a učebné odbory, majú vytvorené veľmi dobré podmienky v dobre vybavených dielňach a odborných učebniach, učebniach výpočtovej techniky, techniky administratívy, elektrotechniky a pod.
Od 01. 09. 2007 je samostatnou organizačnou zložkou Spojenej školy.
Od 1. augusta 1995 sa ako samostatný právny subjekt v priestoroch SOU strojárskeho v Martine nachádzala aj Stredná škola podnikania. Poskytuje úplné stredné odborné vzdelanie ukončené maturitnou skúškou so zameraním na súkromné malé a stredné podnikania vo výrobných činnostiach alebo službách. Dåžka štúdia sú 4 roky. Umožňuje absolventom pokračovať v ďalšom štúdiu na univerzitách alebo vysokých školách ekonomického a právnického zamerania.
Po úspešnom ukončení SŠP si absolvent môže založiť a úspešne prevádzkovať súkromný malý alebo stredne veľký podnik orientovaný na tovarovú výrobu alebo určitý druh služieb, resp. je schopný pripraviť koncepciu dosiahnutia podnikateľských cieľov organizácie. Pri SŠP je taktiež zriadené dvojročné pomaturitné štúdium - Verejná správa. Toto štúdium je jedno z dvoch, ktoré bolo zriadené pre celé Slovensko.
Od 01. 09. 2007 je samostatnou organizačnou zložkou Spojenej školy.
Od 01. 09. 2025 je škola premenovaná na Strednú odbornú školu polytechnickú.
